MUDr. Ewald Ambrózy, PhD. – Vedecký sekretár Slovenskej angiologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitná nemocnica Bratislava.

Lymfatický systém je neoddeliteľnou súčasťou cievneho systému, ako aj krvného obehu. V celom priebehu doprevádza krvné cievy a nachádza sa vo všetkých tkanivách kde sú aj krvné cievy. Má však podstatné odlišnosti od krvného obehu. Nie je to uzatvorený systém, nemá centrálnu pumpu (srdce), a neprúdi v ňom krv, ako v krvnom systéme. Je tvorený lymfatickými cievami, lymfou a lymfatickými orgánmi.

Obr. 1 : Začiatok lymfatickej kapiláry, 1 – stena lymfatickej kapiláry, 2 – otvory v stene lymfatickej kapiláry, 3 – tkanivové bunky, 4 – tkanivový mok (upravené podľa Cancer Help UK)

Obr. 2 : Vzťah – krvné a lymfatické kapiláry (upravené podľa ramdompic.info)

Lymfatický systém začína lymfatickými kapilárami v medzibunkovom priestore, odkiaľ odvádza časť tkanivového moku, ktorý sa tvorí z krvných kapilár, späť do krvného obehu. Zúčastňuje sa pri prenose živín a odpadových látok, chráni organizmus proti infekcii. Po prestupe do lymfatickej kapiláry už nehovoríme o tkanivovom moku, ale o miazge (lymfe). Stena lymfatickej kapiláry je priepustná pre všetky látky z medzibunkového priestoru, a aj tie ktoré sa nedostanú pre svoju veľkosť do krvných kapilár.

Spoločnými úlohami súčastí lymfatického systému sú:

1. zabezpečenie stálosti vnútorného prostredia

2. ochrana organizmu pred vonkajšími aj vnútornými narušiteľmi celistvosti

3. v zažívacom trakte transport absorbovaných tukov do krvného obehu.

Lymfatický systém má nezastupiteľnú úlohu v drenáži a tým i v udržovaní optimálnych podmienok v medzibunkovom priestore. Každá bunka ľudského organizmu je obklopená medzibunkovou tekutinou – tkanivovým mokom, z ktorej prijíma kyslík a živiny a naopak do nej vylučuje oxid uhličitý a odpadové produkty látkovej výmeny. Tkanivový mok tvorí asi 16% hmotnosti tela. Počas 24 hodín sa vytvorí asi 20 litrov medzibunkovej tekutiny – tkanivového moku, avšak resorpcia do kapilárneho riečiska predstavuje asi 18 litrov. Zvyšné 2 litre medzibunkovej tekutiny musia byť odvedené lymfatickým riečiskom spolu s obsiahnutými bielkovinami a bunkovými elementami – predovšetkým lymfocytmi a makrofágmi. Bielkoviny v tkanivovom moku pochádzajúce z krvných kapilár a vytvorené bunkami, môžu byť odtransportované z medzibunkového priestoru prakticky len lymfatickým systémom. Rovnakým spôsobom sú transportované aj častice nad 20 μm, vírusy, baktérie, nádorové bunky, tuky a cholesterol, vitamíny rozpustné v tuku, hormóny a ďalšie látky.

Lymfa je nažltlá tekutina, ktorá koluje v lymfatickom systéme, má podobné zloženie ako krvná plazma, avšak menej bielkovín okolo 20 g/l. Ľudské telo obsahuje asi 5 – 6 litrov lymfy. Počas 24 hodín sa v tele vytvorí asi 2,5 l lymfy. Zloženie lymfy je premenlivé a závisí na tom, v ktorom orgáne vzniká. Najviac bielkovín obsahuje lymfa tvoriaca sa v pečeni. Lymfa, ktorá prichádza z tráviacej sústavy, má zas vysoký obsah tukov, je belavá a nazýva sa chylus. Lymfatický systém hrá dôležitú úlohu v absorpcii tukov z potravy v tráviacom trakte. Kým produkty trávenia cukrov a bielkovín môžu prechádzať do krvi priamo, tuky sa musia najprv dostať do lymfatických ciev. Lymfa v kapilárach neobsahuje bunky, tie sa do nej dostávajú až po priechode niektorou lymfatickou uzlinou.

Lymfatické kapiláry sa spájajú do väčších lymfatických ciev. Lymfatické cievy sa spájajú do dvoch veľkých lymfatických miazgovodov (hrudný lymfatický miazgovod a pravý lymfatický miazgovod), ktoré ústia do podkľučkových žíl krvného systému. Najväčší je hrudný lymfatický miazgovod (ductus thoracicus), ktorý odvádza lymfu z dolnej a ľavej polovice tela. V ductus thoracicus má lymfa naružovelú farbu, je kalná a obsahuje mnoho buniek. Má aj schopnosť zrážať sa, podobne ako krv. 99 % buniek v nej tvoria lymfocyty, z toho 95 % sú malé lymfocyty. Ostatné bunky sa v lymfe nachádzajú ojedinele. Pravý lymfatický miazgovod vedie lymfu z pravej polovice hlavy, krku, pravej hornej končatiny a pravých pľúc.

Lymfatické orgány sa delia na centrálne a periférne. Centrálnym lymfatických orgánom je u človeka týmus. Medzi periférne lymfatické orgány patria lymfatické uzliny, slezina a mandle.

V priebehu lymfatických ciev sa nachádzajú lymfatické uzliny, ktoré filtrujú pretekajúcu lymfu, zadržujú toxické látky a podieľajú sa na tvorbe lymfocytov a protilátok imunitného systému. S drenážno-transportnou funkciou lymfatického systému úzko súvisia jeho imunologické funkcie spojené s obranyschopnosťou organizmu. Lymfa pritekajúca do lymfatických uzlín odovzdáva prostredníctvom makrofágov lymfocytom informácie o stave obrany v mieste odkiaľ priteká (antigény).

S lymfou sa môžu do uzliny dostať priamo i baktérie, vírusy alebo nádorové bunky, ktoré sa tu, ako vo filtri, zachytí. Biele krvinky v uzline sa začnú množiť a špecializovať. Niektoré zahája výrobu obranných protilátok, iné “odcestujú do miesta porušenej obrany, kde napadnú a pohlcujú baktérie, vírusy alebo nádorové bunky. Ak sa nepodarí včas zlikvidovať nádorové bunky vcestované do lymfatickej uzliny, začnú v uzline rásť a ďalším prúdom lymfy sú zanesené do vzdialených miest a orgánov. Tak vznikajú metastázy lymfatickou cestou.

Lymfatické orgány sa delia na centrálne a periférne. Centrálnym lymfatických orgánom je u človeka týmus. Medzi periférne lymfatické orgány patria lymfatické uzliny, slezina a mandle.

Týmus je uložený za hrudnou kosťou. S postupom veku sa zmenšuje a mení vo väzivo. V detstve je týmus veľmi dôležitý pre vývoj a správnu funkciu imunitného systému. Dozrievajú tu T-lymfocyty, ktoré hrajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme organizmu.

V slezine vznikajú lymfocyty a monocyty, ktoré po premene na makrofágy odbúravajú 90 % zanikajúcich červených krviniek. Preto sa pri ochoreniach sprevádzaných rozpadom krviniek, slezina zväčšuje. I napriek tomu, že má slezina v našom tele radu dôležitých funkcii, nie je pre život nevyhnutná. Slezina zastáva v organizme tieto funkcie: vývoj lymfocytov (po celý život), tvorba protilátok, zachytávanie starých a poškodených erytrocytov a ich odstraňovanie (nezachytáva iba červené krvinky, ale tiež mikróby), zásobáreň krvi.

Mandle sú párovým orgánom. V podstate sú to lymfatické uzliny. V našom tele máme mandle nosové a krčné. Sú prvým miestom, kde sa zachytávajú cudzorodé látky, ktoré vstupujú do organizmu nosom alebo ústami.

Na rozdiel od kardiovaskulárneho systému, lymfatický systém nie je uzatvorený a nemá centrálnu pumpu. Transport lymfy, preto je pomalý a sporadický. Transportné mechanizmy sú identické ako pri návrate žilovej krvi. Dôležitú úlohu plnia chlopne v lymfatických cievach okrem kapilár. Zabezpečujú posun lymfy centripetálne. Hnacím mechanizmom je hladká svalovina v stene lymfatických ciev, ktorá sa autonómne rytmicky sťahuje striedavo v segmentoch (lymfangiómoch) ohraničených chlopňami. Ďalšími mechanizmami sú kontrakcie priľahlého kostrového svalu, arteriálnej pulzácie a dýchania.

V prípade zníženej transportnej funkcie lymfatického systému, alebo zvýšenej tvorbe lymfy pri zachovanej transportnej funkcii lymfatického systému vplyvom napríklad zápalového procesu, vzniká lymfedém. Dochádza k porušeniu drenážnej schopnosti lymfatického systému s hromadením lymfy v lymfatickom systéme a tkanivového moku v medzibunkovom priestore s odpadovými látkami metabolizmu buniek. Ku zníženej transportnej funkcii lymfatického systému dochádza v dôsledku vrodenej alebo získanej príčine – najčastejšie úrazom, chirurgckým zákrokom, ožiarením, nádorom alebo infekciou.