MUDr. Lucia Havrlentová - Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Chirurgické oddelenie Nemocnice Ostrava – Vitkovice

Lymfatický (miazgový) systém je tvorený lymfatickými kapilárami, lymfatickými cievami, lymfatickými orgánmi a dvoma hlavnými lymfatickými kmeňmi ktoré sú napojené na žilový systém a vracajú lymfu (miazgu) naspäť do krvi. Jedná sa o systém jednosmerný. Odlišnosť od krvného systému je značná, lymfatické cievy sú veľmi jemné, ľahko dochádza k ich porušeniu, lymfatický systém nie je systém uzatvorený a nemá centrálnu pumpu-srdce. Pohyb lymfy je zaistený kontrakciou (sťahovaním) hladkej svaloviny v stene lymfatických ciev, dýchacími pohybmi, peristaltikou (pohybom) čriev, ale zásadný význam má sťahovanie okolitých kostrových svalov. Preto u ležiacich pacientov sú užitočné masáže, ktoré zabezpečujú pohyb lymfy.

Lymfa (miazga) je bezfarebná tekutina, ktorá koluje v lymfatickom systéme, a vracia sa do krvi. Zloženie je podobné krvnej plazme, ale obsahuje menej bielkovín (menej ako 20 g/l). Jej zloženie môže meniť v závislosti na orgáne alebo tkanive, v ktorom sa tvorí. Napr. lymfa z čriev je bohatá na tuky, je belavá až nažltlá s obsahom bielkovín až 60 g/l; označuje sa chylus.

Obsahuje množstvo lymfocytov, ktorých počet stúpa po prechode lymfatickou uzlinou. Za 24 hodín sa v tele vytvorí cca 2-3 litre lymfy. Množstvo samotnej prúdiacej lymfy v lymfatickom systéme sa odhaduje na 1 liter. Medzi hlavné funkcie lymfatického systému patrí: imunitná funkcia, významne sa podieľa na stálosti vnútorného prostredia- homeostáze, odvádza z tela škodlivé produkty metabolizmu, toxické látky, alebo telu nepotrebné látky, odvádza tkanivový mok (tekutinu nachádzajúcu sa v medzibunkových priestoroch) do krvi. Nesporná je účasť lymfatického systému pri priebehu nádorových ochorení.

Lymfatické kapiláry, prebiehajú pozdĺž tepien a žil. Sú to tenkostenné, slepo začínajúce štruktúry, ktoré vytvárajú hustú sieť (rete) či už na koncových častiach tela v podkoží, ale aj na iných miestach v tele. Zbierajú tkanivový mok, ktorý prestupuje stenou lymfatických kapilár. V tomto okamihu hovoríme už o lymfe (miazge) . Stavba lymfatickej kapiláry je daná tak, že je priepustná, pre všetky látky a molekuly, ktoré sa nachádzajú v  medzibunkových priestorov. Lymfatické kapiláry sa postupne spájajú do lymfatický ciev, ktoré už majú chlopne brániace spätnému toku lymfy. Nenachádzajú sa však v centrálnom nervovom systéme kostí, zubov a chrupaviek. Do ich priebehu sú vložené lymfatické uzliny, ktoré si môžeme na typických miestach nahmatať (napr. v slabinách, podpazuší). Lymfatické uzliny sú malé orgány, ktoré sa podieľajú na tvorbe lymfocytov a protilátok imunitného systému, ďalej filtrujú lymfu a zadržujú toxické látky, ale sú aj miestom šírenia nádorových buniek. Ich tvar je rôznorodý, najčastejšie však majú tvar fazule. Na povrchu sú kryté väzivovou blanou. Počet lymfatických uzlín, ich veľkosť a stavba je daná individuálne, závisí na veku, prekonaných chorobách, a v neposlednom rade na aktuálnom stave organizmu. Približne je v organizme 450 lymfatických uzlín. Lymfatické cievy sa nakoniec spájajú do dvoch hlavných lymfatických miazgovodov – kolektorov (hrudný lymfatický miazgovod a pravý lymfatický miazgovod), ktoré vyúsťujú do žilového krvného systému. Najväčší je hrudný lymfatický miazgovod, ktorý odvádza lymfu z celej dolnej polovice tela a ľavej hornej polovice tela – ľavej časti hlavy a krku, ľavej hornej končatiny, a ľavej časti hrudníka a hrudných orgánov. Pravý lymfatický miazgovod odvádza lymfu z pravej hornej polovice tela – hlavy a krku, pravej hornej končatiny a pravej časti hrudníka a hrudných orgánov. Lymfatické orgány rozdeľujeme na centrálne a periférne. Centrálnym lymfatických orgánom je u človeka týmus. Medzi periférne lymfatické orgány patria lymfatické uzliny, slezina, mandle, kostná dreň a appendix. Týmus je uložený za hrudnou kosťou. Najväčšej veľkosti dosahuje v detstve, neskôr involvuje (zaniká) a  mení sa na väzivo – tukovú štruktúru. Týmus je dôležitým orgánom  pre vývoj a funkciu imunitného systému a správnu funkciu T-lymfocytov. Slezina je najväčší lymfatický orgán. Je uložená v dutine brušnej pod ľavou bráničnou klenbou medzi 9.-11.rebrom. Má tvar kávového zrna o veľkosti  4x6x12 cm. V slezine sa tvoria lymfocyty a protilátky a zároveň tu zanikajú červené krvinky. Slúži aj ako zásobáreň krvi, i keď u človeka je táto úloha sleziny spochybňovaná. Preto sa pri ochoreniach sprevádzaných rozpadom krviniek, slezina zväčšuje.  Slezina, najmä v dospelosti, nie je pre život nevyhnutná. Mandle sú párovým orgánom, v podstate sú to veľké lymfatické uzliny, ktoré hrajú v lymfatickom systéme dôležitú funkciu. Tvoria tzv. Waldeyrov lymfatický okruh, a sú prvým miestom, kde sa zachytávajú cudzorodé látky, ktoré vstupujú do organizmu nosom alebo ústami. Kostná dreň patrí takisto medzi lymfatické orgány, vznikajú tu leukocyty (biele krvinky). Appendix (červovitý výbežok čèreva) tvorí významný periférny lymfatický orgán v priebehu tráviaceho systému a je súčasťou tzv. MALT systému (označuje sa ako tonsila abdominalis- brušná mandľa. Ak lymfatický systém nefunguje správne, dochádza k nahromadeniu lymfy v podkoží – lymfedému. Na začiatku môže byť opuch nepatrný, ale postupne sa zväčšuje. Manifestuje sa ako únava nôh, neskôr celého tela, opuchmi členkov, lýtok, stehien, zápästí, predlaktí, ramien a nakoniec i opuchmi v brušnej krajine, alebo hlavy a krku. Splodiny metabolizmu sa následne ukladajú do medzibunkových priestorov, pričom lymfatický systém už neplní svoju funkciu. Pokiaľ lymfedém nie je rozpoznaný v počiatočných štádiách a nedôjde ku včasnej terapii, návrat do normálnemu stavu už nie je možný. Preto je veľmi dôležitá prevencia, hlavne u pacientov po operáciách pre nádorové ochorenia, ako sú správne nacvičené rehabilitačné cvičenia a lymfodrenáž, ktorá nielen posilňuje lymfatický systém ale je aj prevencia  celulitídy.

Poznanie lymfatického systému je okrem iného dôležitým faktorom pochopenia šírenia nádorových metastáz. Stav postihnutia lymfatických uzlín pri nádorovom ochorení je jeden z najdôležitejších prognostických faktorov prežívania. Preto presná diagnostika postihnutia lymfatických uzlín je nevyhnutná pre správny manažment na docielenie optimálnej kontroly a liečby nádorového ochorenia.