Prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc. – predsedkyňa Slovenskej angiologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, prodekanka pre vedu a výskum, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitná nemocnica Bratislava

Ochorenia ciev sú tak staré ako samotná civilizácia. Zasahujú osoby v produktívnom veku a vyraďujú ich z aktívneho života.  Ochorenia ciev  patria medzi najčastejšie chronické choroby v civilizovaných krajinách, pričom ich komplikácie a dôsledky sú jednou z najčastejších príčin dočasnej pracovnej neschopnosti, hospitalizácie, čiastočnej alebo úplnej invalidity. Cievne choroby sú spojené aj s nemalým sociálno-ekonomickým dopadom na spoločnosť, keďže sú nielen časté, ale aj drahé a invalidizujúce. Správna životospráva, dôsledné vyhľadávanie a liečba rizikových faktorov cievnych ochorení, včasná diagnostika a primeraná liečba môžu progresiu cievnych ochorení výrazne spomaliť.

Permanentná akcelerácia života a narastanie problémov, ktoré súvisia s novým usporiadaním sveta, s pribúdajúcou zložitosťou a so zvyšujúcimi sa možnosťami pomôcť trpiacemu človeku nás priviedli k rozhodnutiu pripraviť internetový portál, ktorý má za cieľ zvýšiť informovanosť  širokých vrstiev obyvateľstva o cievnych ochoreniach a tým zdokonalenie starostlivosti o chorého s ochoreniami ciev.

Podľa typu postihnutých ciev môžeme cievne choroby rozdeliť na:

1. choroby tepnového systému

2. choroby žilového systému 

3. choroby lymfatického systému

4. choroby mikrocirkulácie.

Medzi choroby tepnového (artériového) systému patria najmä tieto chorobné stavy:

1. periférne artériové ochorenie končatinových ciev (najčastejšie podmienené aterosklerózou, menej často cievnym zápalom – vaskulitídou alebo inými zriedkavými príčinami), spôsobujúce bolesti vo svaloch končatín počas chôdze (claudicatio intermittens), pokojové nočné bolesti, nekrózy a gangrény (kritická končatinová ischémia),

2. choroby krčných a mozgových tepien, ktoré môžu spôsobiť nedostatočné prekrvenie mozgu a cievnu mozgovú príhodu – porážku,

3. choroby koronárnych tepien srdca, ktoré sa prejavia bolesťou na hrudníku (angina pectoris, infarkt myokardu),

4. choroby obličkových tepien, ktoré sa prejavujú napr. vysokým krvným tlakom,

5. choroby aorty (napr. výdute – aneuryzmy, ktoré môžu prasknúť a zapríčiniť náhlu smrť u pacienta),

6. choroby brušných tepien, ktoré sa prejavujú bolesťami brucha, najmä po jedle,

7. funkčné poruchy tepien (napr. Raynaudov syndróm, ktorý sa prejavuje farebnými zmenami na prstoch v zmysle zbelenia, následného zmodrania a nakoniec sčervenania).

Často sú súčasne postihnuté viaceré cievne riečiská – napr. končatinové a srdcové alebo končatinové a krčné alebo aorta a obličkové tepny. Nie je zriedkavosťou ani súčasné ochorenie viacerých riečísk. Ateroskleróza je totiž ochorením globálnym, ktoré vo väčšej či menšej miere zasahuje celý tepnový systém.   

Choroby žíl možno rozdeliť na akútne a chronické. Medzi akútne choroby patrí hĺbková žilová trombóza a povrchová tromboflebitída. Medzi chronické ochorenia patria kŕčové žily, chronická žilová nedostatočnosť, vred predkolenia a ďalšie formy chronického ochorenia žíl dolných končatín,  ktoré sa súhrne označujú ako  chronické žilové ochorenie. Chronické žilové ochorenie patrí medzi najčastejšie chronické stavy vo vyspelých krajinách, keďže naň trpí viac ako polovica obyvateľstva. Akútna žilová tromboembólia je významnou príčinou chorobnosti aj úmrtnosti pacientov na celom svete. V dôsledku pľúcnej embólie, ktorá často komplikuje hĺbkovú žilovú trombózu  zomrie v štátoch EÚ viac ako dvojnásobok všetkých obetí dopravných nehôd, AIDS, rakoviny prostaty a prsníka spolu. Žilový tromboembolizmus je v súčasnosti po artériovej hypertenzii (vysokom krvnom tlaku) a ischemickej koronárnej chorobe srdca tretím najčastejším cievnym ochorením.

Angiológia ako súčasť internej medicíny

V rámci internistických odborov sa o pacientov s cievnymi chorobami starajú lekári špecialisti – angiológovia.  Termín „klinická angiológia“ vznikol až po druhej svetovej vojne. Zakladateľom česko – slovenskej angiológie je prof. MUDr. Bohumil Prusík, DrSc. (1886-1964), prvý občan Československej republiky, ktorý bol navrhnutý na Nobelovu cenu. Angiológia je interdisciplinárny odbor, čo znamená, že angiológ musí úzko spolupracovať s inými medicínskymi špecialistami, predovšetkým s cievnym chirurgom a rádiológom, ale aj s diabetológom, reumatológom, rehabilitačným lekárom, imunológom, neurológom, kardiológom, dermatológom a histopatológom. Vedúcu úlohu pri cievnych ochoreniach má  angiológ – internista, ktorý koordinuje účasť ostatných medicínskych špecialistov,  navrhuje diagnostický aj liečebný postup.

Slovenská angiologická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti (SAS SLS)

Slovenská angiologická spoločnosť vznikla r. 1993 a združuje lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí majú záujem o choroby ciev.  SAS SLS zabezpečuje ďalšie vzdelávanie angiológov na pravidelných slovenských angiologických kongresoch a seminároch (www.angiology.sk).  Slovenská angiológia sa postupne dostala na dobrú organizačnú úroveň, a to nielen v rámci Slovenska, ale získala aj dôležité medzinárodné kontakty. Odrazom rastúceho medzinárodného uznania SAS SLS bolo poverenie zorganizovať medzinárodné cievne kongresy v Bratislave (kongres Neinvazívnej cievnej diagnostiky r. 2000, kongres Stredoeurópskeho vaskulárneho fóra r. 2008), na ktorých sa zúčastnili uznávaní odborníci nielen len z Európy, ale aj z USA či Kanady.

.