MUDr. Helena Rusnáková – Angiologická ambulancia, Poliklinika ProCare Košice

Ateroskleróza (AS) je dlhodobé systémové ochorenie, ktoré postihuje tepnový systém a je typické pre moderného človeka. U ostatných živočíchov a ľudí, ktorí žijú v prirodzenom prostredí, sa nevyskytuje. AS ja rozvíja pomaly a nenápadne. Ide o proces, pri ktorom dochádza k tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu jej priesvitu. Tvoria sa pritom tzv. aterosklerotické plaky (atheré=kašovitá hmota), ktoré pripomínajú nánosy nečistôt v starom vodovodnom potrubí (obr. č. 1 a 2). Dôsledkom tohto zúženia je nedostatočné prekrvenie orgánov, ktoré daná cieva zásobuje. Úplne upchatie tepny je vyvolané vznikom krvnej zrazeniny na nánosoch, čo môže vyvolať odumretie tkaniva (obr.č.3).

Ako rizikové faktory AS (RF) sa označujú „zvyky, predpoklady“, ktoré sú spojené so zvýšenou náchylnosťou na vznik aterosklerózy. V súčasnosti je známych okolo 300 rizikových faktorov. Môžeme ich rozdeliť na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.

Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory patria vek, pohlavie a dedičné vplyvy. Nevieme ich zmeniť, poskytujú však významné informácie o riziku každého človeka.
Vek: za rizikový sa považuje u mužov vek 45 rokov a viac a u žien 55 rokov a viac.
Pohlavie: muži sú ohrození aterosklerózou 3-4krát viac, než ženy do prechodu. Príčinou je ochranný vplyv hormónu estrogénu u žien, čo má účinok na vyššiu hodnotu priaznivého, LDL cholesterolu. Po prechode stúpa riziko AS aj u žien.
Dedičnosť: za pozitívny rodinný výskyt predčasnej AS sa hodnotí výskyt infarktu alebo náhlej smrti u otca pod 55 rokov a u matky vo veku pod 65 rokov. Je známe, že AS postihuje častejšie príslušníkov niektorých rodín.

Ovplyvniteľných rizikových faktorov je podstatne viac. Vieme ich vhodnými liečebnými postupmi a úpravou životného štýlu úplne odstrániť alebo aspoň potlačiť. Medzi najdôležitejšie RF patria porucha tukového metabolizmu, fajčenie, vysoký krvný tlak a cukrovka, ktoré sú zodpovedné za 75-92% úmrtí. Ide o stavy, ktoré nemusia spôsobovať žiadne ťažkosti (vysoký cholesterol „nebolí“), preto ich veľa ľudí podceňuje.

Porucha tukového metabolizmu
Cholesterol je pre naše telo potrebný, pretože sa využíva ako základný stavebný prvok na tvorbu bunkových membrán. Dlhodobo zvýšené hodnoty sú však pre naše telo nebezpečné.
Celkový cholesterol sa skladá z viacerých zložiek, hodnoty ktorých by sme mali poznať. Je to tzv. „dobrý“ HDL-cholesterol a „zlý“ LDL-cholesterol. Vysoké hladiny LDL-cholesterolu úzko súvisia s aterosklerózou, kedy sa cholesterol spolu s inými krvnými časticami ukladá do steny ciev. Stena hrubne, vznikajú na nej tukové nánosy, čím sa zužuje priesvit. Môže to vyústiť až k upchatiu tepny, čo vedie k vzniku infarktu srdca, mozgovej príhody alebo odumretiu dolných končatín.
Hodnoty LDL-cholesterolu možno upraviť zmenou životosprávy, zvýšením pohybovej aktivity, diétou či úpravou hmotnosti. Ak tieto opatrenia nie sú dostatočne účinné, v súčasnosti sú k dispozícii aj mimoriadne efektívne lieky, ktoré okrem zníženia hladín cholesterolu dokázateľne predlžujú život chorých s rozvinutými prejavmi aterosklerózy, napr. po infarkte myokardu, pretože vedú k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach. Hodnoty celkového, LDL a HDL cholesterolu sa dajú jednoducho vyšetriť zo vzorky krvi. V prípade, že ich hladiny nedosahujú cieľové hodnoty, ošetrujúci lekár poradí ako postupovať alebo odporučí návštevu u odborného lekára.
Za normálne hodnoty u zdravých ľudí bez rizikových faktorov AS sa považujú: celkový cholesterol pod 5 mmol/l, LDL-cholesterol pod 3 mmol/l, HDL-cholesterol nad 1 mmol/l a triglyceridy pod 2 mmol/l.
Iná je situácia u chorých napr. s cukrovkou alebo ischemickou chorobou srdca, kde sú kritéria prísnejšie: celkový cholesterol by mal byť pod 4,5 mmol/l a LDL-cholesterol pod 2,5 mmol/l. Obavy chorých z poškodenia pri užívaní liekov na zníženie cholesterolu nie sú opodstatnené, pretože liečba je pod kontrolou lekára a prospech prevýši možné vedľajšie účinky.

Fajčenie
Cigarety výrazne zvyšujú výskyt ischemickej choroby srdca a úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby. Ide o najrozšírenejší a najnebezpečnejší zlozvyk. Podiel fajčiarov v populácii je viac ako 50%. Pozornosť si zasluhujú aj fajčiace ženy a dievčatá, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, pretože u nich je 13x väčšie riziko úmrtia na srdcové choroby. Najviac rizikoví sú fajčiari, ktorí začali fajčiť pred 15-rokom života. Dochádza u nich veľmi často k poškodeniu tepien dolných končatín alebo k oslabeniu steny brušnej aorty, čo vedie k jej vydutiu, u mužov je aj riziko vzniku impotencie. Každý druhý fajčiar zomiera na chorobu spôsobenú tabakom. V tabakovom dyme sa nachádza asi 4 000 chemických látok, 60 karcinogénov – látok, vyvolávajúcich rakovinu a 100 chemických jedov. Mechanizmus pôsobenia fajčenia je komplexný. Nikotín, ktorý sa nachádza v rastlinách tabaku pôsobí dráždivo aj povzbudzujúco na nervový systém. Je to toxická substancia, ktorá v prírode slúži ako ochrana rastliny pred hmyzom. Vyfajčenie jednej cigarety trojnásobne zvyšuje zhlukovanie krvných doštičiek, vedie k zúženiu srdcových tepien, spôsobuje zvýšenie krvného tlaku aj tepu. Fajčenie cigariet s nižším obsahom nikotínu toto nebezpečenstvo neznižuje. Zanechanie fajčenia prináša jednoznačné výhody v prevencii srdcovo-cievnych chorôb. Po jednom roku klesá riziko vzniku infarktu na polovicu a po 15 rokoch je riziko rovnaké ako u nefajčiarov. Moderné je v dnešnej dobe nefajčiť.

Vysoký krvný tlak
Postihuje vo svete asi 1 miliardu populácie a ročne zapríčiňuje 6,5 miliónom úmrtí. Ľudia s vysokým tlakom sú významne ohrození aterosklerózou, je u nich 5x vyššia úmrtnosť (mortalita). Vysoký krvný tlak je najsilnejší rizikový faktor pre vznik mozgovej mŕtvice. Častejšie sa vyskytuje u mužov a veľká časť pacientov o svojom vysokom tlaku ani nevie. Iba asi polovica pacientov sa lieči a iba asi 42% liečených napriek modernej a dostupnej liečbe dosahuje také hodnoty tlaku, aké sú žiaduce. Podľa súčasných odporúčaní je cieľom liečby dosiahnuť hodnoty krvného tlaku menej ako 140/90mmHg. Zistila sa priama súvislosť medzi zvýšeným tlakom a príjmom kuchynskej soli. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mal byť príjem soli najviac 5g na deň. Úzky je vzťah medzi krvným tlakom a hmotnosťou, nadmernou konzumáciou alkoholu, zvýšeným stresom a potvrdila sa aj rodinná predispozícia. Účinok liečby hypertenzie znižuje konzumácia alkoholu. Riziková je aj kombinácia vysokého tlaku a cukrovky.

Cukrovka – Diabetes mellitus
Je spojená s predčasnými prejavmi aterosklerózy, najmä ak je kombinovaná so zvýšenou hladinou cholesterolu, obezitou či zvýšeným krvným tlakom, čo sa viac vyskytuje pri tzv. cukrovke 2. typu. Chorí s cukrovkou sú rovnako rizikoví ako ľudia s ischemickou chorobou srdca.
Neliečená cukrovka vedie k predčasnému rozvoju diabetických komplikácií, ktoré sú väčšinou spôsobené zužovaním tepien na podklade aterosklerózy. U týchto osôb dochádza veľmi často aj k poškodeniu tepien na dolných končatinách, čo môže vyústiť až k amputácii.

Obezita
V súčasnosti ide najrozšírenejší a jeden z najvážnejších rizikových faktorov. Obezita je charakterizovaná nadmerným ukladaním tuku v organizme. Určuje sa pomocou meraných ukazovateľov, kde patria:

1. BMI (body mass index = hmotnosť v kg/výška v m2).

Normálna hmotnosť …………BMI 18,5-24,9
Nadhmotnosť…………………BMI 25-29,9
Obezita……………………….BMI nad 30

2. Obvod pása.
Hodnota u mužov nad 94 cm a u žien nad 80cm svedčí pre centrálny typ obezity. Je to jednoduchá meraná veličina, ktorá sa dá ľahko overiť aj v domácich podmienkach.
Aj keď je nadváha a obezita ovplyvniteľný rizikový faktor, nikde vo svete sa nedarí počty obéznych ľudí znižovať. Obezita predstavuje celosvetovú epidémiu. Pre väčšinu postihnutých je veľmi ťažké zmeniť stravovacie zvyklosti, životný štýl, ktorý je často podmienený i pracovným zaradením. Obézni pacienti majú aj vyššie riziko komplikácií pri operačných výkonoch, horšie hojenie rán, majú zníženú pohyblivosť a tým aj vyššie riziko k zvýšenej krvnej zrážanlivosti a vzniku trombózy. Lepšia je prognóza u ľudí s nadváhou, ktorí sa riadia zásadami zdravého životného štýlu. U najťažších spôsobov obezity sa majú využiť všetky liečebné možnosti. Obezita úzko súvisí s tzv. metabolickým syndrómom, kedy sa súčasne vyskytuje vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cukru v krvi, porucha tukového metabolizmu a zvýšený obvod pása.

Životný štýl
Nedostatok telesnej aktivity a sedavý spôsob života sú silnými rizikovými faktormi pre vznik srdcovo-cievnych chorôb. Nezdravý životný štýl s nadmerným kalorickým príjmom a nedostatočné fyzické zaťaženie vedú k vzniku tzv. metabolického syndrómu. Až 60% populácie vo svete nevykonáva odporúčanú minimálnu dennú aktivitu, t.j. 30-45 minút telesne a duševne uspokojujúcej aktivity. Najväčšie zníženie rizika sa dosiahne vtedy, ak sa sedavý spôsob života nahradí miernou aktivitou. Vhodná je chôdza, beh či plávanie, pri ktorých sa pri cvičení zapájajú všetky svalové skupiny. Telesná námaha by mala byť pravidelná. Voľné chvíle po práci sa majú vyplniť prechádzkami, prácou v záhrade či športom. Zlepšuje sa tým kvalita života, zvyšuje odolnosť voči stresu a dochádza aj poklesu telesnej hmotnosti. Ide o finančne nenáročný prostriedok prevencie aterosklerózy a tým aj srdcovo-cievnych chorôb.

Ďalšie rizikové faktory
Za vznik aterosklerózy sa obviňuje aj chronický zápal, ďalej náchylnosť na zvýšenú krvnú zrážanlivosť krvi či zvýšená hladina aminokyseliny homocysteinu. Za rizikový je považovaný aj stres v práci i rodine, závažné životné udalosti, nedostatočné uznanie, chýbanie sociálnej podpory, nízky ekonomický stav, depresia, syndróm vyhorenia a vyčerpania. Novšie a netradičné rizikové faktory nie sú ešte úplne odhalené a sú predmetom vedeckého výskumu. Veľká pozornosť sa venuje aj alkoholu. Bolo dokázané, že osoby, ktoré konzumujú malé množstvo alkoholu, majú nižšiu úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia oproti osobám, ktoré pijú veľa alebo nepijú vôbec. Najväčší ochranný účinok alkoholu je v množstve 1-2 dávky u mužov a 1 dávka u žien. Vyššie dávky sa spájajú so vzostupom celkovej úmrtnosti aj úmrtnosti na srdcovo-cievne choroby.

Záver
Poznaním vyššie uvedených rizikových faktorov aterosklerózy a následnou zmenou životného štýlu v kombinácii s liekmi sa dá aterosklerotický proces zastaviť. Bolo dokázané, že sa dá dosiahnuť aj určitý ústup už rozvinutých chorobných zmien. Dochádza tak k predlženiu života postihnutých a oddialeniu kritických chorôb, ako sú infarkt srdca, mozgová mŕtvica či amputácia končatín. Významnou mierou k tomu prispieva sám pacient, najmä ak je vzdelaný, aktívny a spolupracujúci.