MUDr. František Žernovický – Klinika cievnej chirurgie, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Bratislava

Sklerotizačná liečba patrí medzi jednu z možností liečby kŕčových žíl (varixov). Sklerotizácia je metóda, ktorú vykonáva lekár-odborník na cievne choroby –  angiológ alebo angiochirurg (cievny chirurg).

Výrazom varixy (kŕčové žily) označujeme žily povrchového žilového systému, ktoré sú nadmerne rozšírené. Najčastejším miestom, kde sa varixy vyskytujú sú dolné končatiny, avšak nie je to ich jediná možná lokalizácia. Varixy sa môžu nachádzať aj na iným miestach tela (jazyk, pažerák, žalúdok, horné končatiny a pod.). Predstavujú problém, ktorý sa netýka iba estetiky ľudského tela. Varixy dolných končatín súvisia so žilovou nedostatočnosťou (insuficienciou) a vredmi predkolenia, ktoré môžu na podklade varixov vznikať. Ak vznikli kŕčové žily spontánne, najčastejšie na podklade menejcennosti žilovej steny, označujeme ich ako primárne varixy.  Pokiaľ  je podkladom pre vznik varixov iné ochorenie, hovoríme o sekundárnych varixoch. Varixy žilového systému dolných končatín sú častým ochorením. Výskyt stúpa s vekom a častejšie postihuje ženské pohlavie. Sú situácie, ktoré prispievajú k vzniku varixov. Ohrození sú ľudia s nadmernou hmotnosťou a obezitou, ľudia, ktorí pracujú postojačky alebo majú sedavú prácu, ľudia s nevhodným štýlom života s nedostatkom aktívneho pohybu, ženy v období tehotnosti.

V prípade, že človek má varixy, je potrebné aby lekár, ktorý sa zaoberá jeho zdravotným stavom, či už všeobecný lekár alebo špecialista na cievne ochorenia – angiológ alebo cievny chirurg mal informáciu o tom, či sa varixy vyskytujú v rodine, rovnako tak aj o tom či sa v rodine vyskytla žilová trombóza alebo pľúcna embólia. U žien sú dôležité tiež informácie o tehotnostiach.

Existujúce varixy môžu byť postihnuté zápalom. V povrchovo rozšírenej „kŕčovej žile“ môže vzniknúť krvná zrazenina – trombóza, ktorá sa časom rozšíri aj do hĺbkového žilového systému a môže vyústiť až do život ohrozujúcej pľúcnej embólie. Vážnou chronickou  komplikáciou je aj vznik vredu predkolenia.

Jednou z možností ako odstrániť varixy je ich sklerotizácia. Pri zákroku podáva lekár do postihnutej žily sklerotizačnú látku, ktorá pôsobí toxicky na endotel (výstelku ciev) a svalstvo žily, ktorá sa následne uzavrie a premení na väzivový pruh, ktorý sa postupom času kontrahuje a resorbuje. Ide o plánované poškodenie cievnej výstelky, kedy sa priesvit žily vplyvom sklerotizačnej látky uzavrie a zväzivovatie – sfibrotizuje a vstrebe sa. Tým, že sa takto ošetrená žila vyradí z obehu, nedochádza k zhoršovaniu stavu kŕčovej žily a predíde sa tým vzniku žilovej hypertenzie a zároveň sa vyrieši estetický problém, ktorý môžu kŕčové žily spôsobovať.

Pred sklerotizačným výkonom sa dolné končatiny vyšetria postojačky a lekár pátra sa po príznakoch chronickej žilovej nedostatočnosti ako sú varixy, opuch, pigmentácie. Vyšetruje sa hmatateľnosť pulzácií na dolných končatinách. Cievny systém sa vyšetrí  ultrazvukom (ultrasonograficky), ozrejmí sa stav hĺbkového žilového systému – jeho priechodnosť, hľadá sa zdroj spätného toku (refluxu) a nedostatočné (insuficientné) spojky žilového systému.

Medzi ďalšie neinvazívne metódy, ktoré sa môžu využiť patrí objemová pletyzmografia, fotopletyzmografia. Spomenuté metódy môžu tak ako duplexná ultrasonografia poskytnúť informácie o prúdení krvi v žilovom systéme a o prítomnosti a stupni refluxu. Invazívne metódy zahŕňajú ascendentnú flebografiu s využitím kontrastnej látky, ktorá sa vstrekuje do povrchovej žily na nohe a descendentná flebografia pomocou kontrastnej látky podanej do stehnovej žily (vena femoralis), ktorá umožní zobraziť anatómiu povrchového aj hĺbkového žilového systému do detailov. Descendentná flebografia sa používa so zámerom zobraziť reflux v hĺbkových žilách pri inkompetencii chlopní v stehnovej a zákolennej žile (vena femoralis, vena poplitea). V súčasnosti sa vďaka duplexnej ultrasonografii u väčšiny pacientov už flebografia nevyužíva. Uplatňuje sa však pri zvažovaní operačnej liečby, pokiaľ sa žilový uzáver týka úsekov bedrových žíl.

Lekár na základe klinického vyšetrenia a zobrazovacích metód určí, či je vhodný sklerotizačný zákrok alebo chirurgický výkon.

Angiológ navrhne v rámci opatrení  použitie kompresívnych pančúch, zváži podávanie liekov posilňujúcich žilovú stenu (venotiká). Kompresia je mimoriadne dôležitou súčasťou skleroterapie. Nevyhnutnou súčasťou je pohybový režim a vyhýbanie sa statickej záťaži.

Samotné látky, ktoré sa využívajú pri sklerotizácii sú látky, ktoré sú tzv. povrchovo aktívne látky. Patrí sem polidocanol a tetradecylsulfát sodný. Alergické reakcie sú po ich podaní extrémne zriedkavé. Skleroterapia sa nemôže vykonávať u ľudí, ktorí trpia alergiou na podávanú látku. Taktiež sa nemôže vykonávať u ľudí s celkovou infekciou, v prípade akútneho zápalu žíl alebo akútneho srdcového ochorenia. Výkon nie je možné vykonať ak je žena v prvom trimestri tehotnosti.

Niektoré chirurgické výkony ako je exstripácia varixov (chirurgické odstránenie) a prerušenie insuficientných žilovách spojok (perforátorov) môže s úspechom nahradiť sklerotizačná liečba.  Pred samotným zákrokom sa varikózne zmenené žily označia. Ak nie sú dobre viditeľné poležiačky, označí sa ich priebeh postojačky. Správny postup pri skleroterapii neznamená len pichanie sklerotizačnej látky do náhodne zvolených rozšírených žíl končatiny.  Lekár skontroluje, či sa dostal do žily nasatím (aspiráciou) krvi a aplikuje pozvoľne sklerotizačnú látku. Hneď po ukončení výkonu  lekár na ošetrený úsek aplikuje kompresiu. Na celú končatinu okrem miestnej kompresie použije aj kompresívnu pančuchu. V priebehu celého výkonu lekár komunikuje s pacientom a pýta sa, či necíti bolesť. Po výkone je potrebné aby pacient minimálne 30 minút chodil. Lekár určí, ako dlho má pacient kompresiu používať.

Jedným zo spôsobov, ktorým je možné vykonať sklerotizáciu je metóda s použitím peny. Ide o inováciu v skleroterapii. Pri penovej metóde sa zo sklerotizujúcej látky vytvára drobnobublinková pena, ktorá sa injikuje do sklerotizovanej žily. Dosahuje sa tak sklerotizácia dlhšieho úseku žily s menším množstvom sklerotizujúcej látky.  Používa sa pri rozsiahlych kŕčových žilách s kožnými zmenami, ktoré by mohli komplikovať hojenie v prípade, že by sa tieto úseky žily riešili chirurgickým výkonom. Prednosťou tohto spôsobu je, že pena si udržiava stabilnejší obsah účinnej látky v porovnaní s roztokom, ktorý sa vplyvom miešania s krvou riedi. Pri zákroku sa používa trojcestný ventil a dve striekačky, za pomoci ktorých sa pripraví pena tesne pred výkonom. Pena je dobre viditeľná ultrazvukovým vyšetrením, a tak si lekár môže kontrolovať priebeh aplikácie peny.

Ihneď po zákroku sa musí končatina komprimovať elastickou bandážou, alebo elastickou kompresívnou pančuchou. Vďaka tomu sú steny cievy pritlačené k sebe, čím sa redukuje množstvo trombu (krvnej zrazeniny), ktorý vzniká v žile po sklerotizácii. Znižuje sa tak riziko vzniku posklerotizačných pigmentácií, zmenšuje sa rozsah bolestivej flebitickej zápalovej reakcie po sklerotizácii a znemožní sa tak rekanalizácia (opätovné spriechodnenie) trombotizovanej žily.

Sklerotizačná liečba kŕčových žíl je sofistikovaná metóda, pomocou ktorej je možné riešiť tento zdravotný problém. Je jednou z možností ako riešiť varikózne žily. Lekár indukuje tento zákrok na základe dôsledného zváženia prínosu a rizika. Okrem výkonu, samotný pacient nesmie zabúdať, že aj on sám sa má podieľať na liečbe a bez jeho zodpovednosti a spolupráce nemusí byť ani dokonale vykonaný zákrok úspešný. Skleroterapia je súčasťou komplexného prístupu, ktorý zahŕňa režimové opatrenia a venofarmaká.