Bc. Daniela Hajnalová – sestra v angiologickej ambulancii, Univerzitná nemocnica Bratislava

MUDr. Katarína Dostálová – Angiologická ambulancia, Univerzitná nemocnica Bratislava, Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenskej zdravtoníckej univerzity, Bratislava

Podľa stavu pacienta, rozsahu a druhu operačného výkonu, spôsobu anestézie sa zváži aj prevencia liekmi na ovplyvnenie zrážania krvi.

Internista a anesteziológ pri predoperačnom vyšetrení zvažujú rizikovosť pacienta, odporúčajú spôsob prevencie hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie. Na základe ich odporúčaní a náročnosti operačného výkonu chirurg – operatér rozhoduje o spôsobe a rozsahu preventívnych opatrení .

Druh lieku na ovplyvnenie zrážania krvi vyberá chirurg. V súčasnosti sa  najčastejšie za týmto účelom najčastejšie používajú heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktoré sa podávajú injekčnou formou, podkožne do kožnej riasy brucha alebo stehna alebo ramena.

Prvá injekcia sa aplikuje niekoľko hodín pred operáciou alebo niekoľko hodín po operácii. Potom sa podáva jedna injekcia denne.

Podľa stavu pacienta a závažnosti operačného výkonu sa heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou podávajú niekoľko dní alebo týždňov.

Podávanie injekcie s heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou je jednoduché.

1. Pred samotným podaním injekcie si  ruky umyjeme mydlom a vodou. Osušíme si ich uterákom. Posledný krát skontrolujeme názov a dávku lieku. Dôležitý je dátum expirácie.

2. Pacient pri podávaní injekcie pohodlne sedí alebo leží. Odporúčaná oblasť pre podávanie injekcie je podkožie brucha, vpravo alebo vľavo od pupka. Strany pri každej injekcii striedame. Nikdy  injekciu nepodávame do podbruška. Ako alternatívne miesto sa môže použiť stehno alebo rameno (napr. v tehotenstve, v prípade kožných vyrážok, jaziev a pod.). Vyhýbame sa miestam, na ktorých sú na povrchu kože viditeľné cievy.

3. Predplnenú striekačku vyberieme z ochrannej obalovej fólie, odstránime puzdro z ihly. Nikdy nedávame puzdro späť, mohlo by dôjsť k poraneniu.

4. Pred podaním injekcie sa nedotýkame ihly ani nedovolíme, aby sa dostala do kontaktu s akýmkoľvek povrchom. Prítomnosť malej vzduchovej bublinky v striekačke je normálna. Neodstrekujeme ju kvôli prevencii strát liečiva. Kvapku liečiva na konci ihly odstránime strasením.

5.  Pred podaním injekcie povrch kože v mieste plánovaného vpichu krúživým pohybom starostlivo vydezinfikujeme tampónom napusteným v dezinfekčnom prípravku. Pri výbere dezinfekcie je potrebné zobrať do úvahy alergiu pacienta. Dezinfekčný prípravok, ktorý obsahuje látky, na ktoré je pacient alergický sa nesmie použiť.

6. Očistenú kožu jemne stlačíme medzi palcom a ostatnými prstami tak, aby sme vytvorili kožnú riasu, ktorú držíme počas celého podávania injekcie.

7. Striekačku pevne chytíme prstami na zadnom konci. Celú dĺžku ihly pomaly aplikujeme do pripravenej kožnej riasy pod 90 stupňovým uhlom, teda kolmo na kožnú riasu.

8. Pomaly podávame obsah striekačky potlačením piesta čo najviac ako sa dá. Ihlu vytiahneme v nezmenenom smere a až potom uvoľnime kožnú riasu.

9. Ak sa v mieste vpichu objaví kvapka krvi, vatovým tampónom ju na pár sekúnd pritlačíme. Miesto podania injekcie  nemasírujeme, liečivo sa musí pozvoľne vstrebávať.

10. Použitú striekačku zlikvidujeme bezpečnostným systémom, ktorým je striekačka vybavená. Ten zabraňuje opakovanému použitiu striekačky alebo poraneniu. Ak ním nie je striekačka vybavená, vložíme ju do pevnej nádoby a utesníme tak, aby sa predišlo náhodnému otvoreniu predtým ako ju odhodíme.

11. Podkožné podávanie liečiv môže niekedy viesť k vzniku malej krvnej podliatiny pod kožou v mieste vpichu. Ak sa objaví, nie je významnou komplikáciou liečby. Zvyčajne vymizne v priebehu niekoľkých dní.

Foto: Kristína Dostálová